V Humennom sa rozprúdila ostrá diskusia okolo budúcnosti Strednej odbornej školy polytechnickej na Štefánikovej ulici. Spor sa netýka iba samotného fungovania školy, ale aj spôsobu, akým by sa v budúcnosti mohol využívať jej areál, kto by sa na jeho správe podieľal a aké podmienky by platili pre žiakov, rodičov, zamestnancov a verejný majetok.

Do debaty výrazne vstúpila bývalá poslankyňa Smeru a krajská poslankyňa Jana Vaľová, ktorá upozorňovala najmä na potrebu jasných pravidiel a garancií. Podľa nej nemožno pri podobne citlivej otázke riešiť iba organizačné zmeny bez toho, aby bolo zároveň zrejmé, čo konkrétne sa stane so školou a jej areálom.

V centre pozornosti je areál školy

Podľa dostupného záznamu sa rokovanie týkalo zámeru meniť fungovanie SOŠ polytechnickej a zapojiť do projektu občianske združenie. V komentároch k prípadu sa spomína aj občianske združenie EDUREK a možnosť nového modelu fungovania školy.

Treba však rozlišovať medzi tým, čo bolo predmetom politickej kritiky, a tým, čo je možné potvrdiť z verejných dokumentov. Samotná SOŠ polytechnická v Humennom naďalej funguje a pre školský rok 2026/2027 ponúka odborné vzdelávanie vo viacerých odboroch. Škola sa orientuje napríklad na informačné a sieťové technológie, multimédiá a stavebné odbory a využíva aj prvky duálneho vzdelávania.

Dôležitým detailom je aj verejne evidovaná objednávka školy z apríla 2026. SOŠ polytechnická si objednala znalecký posudok na „stanovenie hodnoty nájomného za prenájom celého areálu školy“ v hodnote 5 500 eur. Táto objednávka potvrdzuje, že otázka budúceho využitia celého areálu bola reálne riešenou témou, nejde teda iba o internetovú špekuláciu.

Vaľová žiada odpovede na zásadné otázky

Jana Vaľová v diskusii upozorňovala, že pri rozhodovaní treba prihliadať nielen na administratívne alebo ekonomické hľadisko, ale predovšetkým na záujmy žiakov a rodičov.

Jednou zo základných otázok, ktoré v rámci debaty zazneli, bolo, komu má v konečnom dôsledku slúžiť majetok spojený so školou.

Podľa Vaľovej musí byť pri akejkoľvek zásadnej zmene jednoznačne určené:

kto bude majetok spravovať,

kto bude rozhodovať o budovách a pozemkoch,

aké povinnosti bude mať prípadný partner,

aké podmienky budú platiť pre školu a jej žiakov,

a čo nastane v prípade, ak sa plánovaný projekt nebude vyvíjať podľa očakávaní.

Práve otázka garancií sa stala jedným z najdôležitejších bodov celého sporu. Spolupráca školy s firmami, občianskymi združeniami alebo ďalšími partnermi sama osebe nemusí znamenať problém. Pri odbornom školstve môže byť naopak prospešná, ak prináša modernejšie technológie, praktické skúsenosti a lepšie prepojenie vzdelávania s pracovným trhom.

Rozhodujúce však je, za akých podmienok sa takáto spolupráca uskutoční a ako bude chránený verejný záujem.

Návrh bol napokon stiahnutý

Najvýraznejší moment prišiel v ďalšej fáze rokovania. Podľa zverejneného prepisu predkladateľ návrh napokon stiahol.

V praxi to znamená, že návrh v podobe, v akej bol predmetom tejto diskusie, nepostúpil ďalej. Samotné stiahnutie však automaticky neznamená definitívny koniec všetkých úvah o budúcnosti areálu alebo školy.

Práve preto zostáva otvorená otázka, čo bude nasledovať a či sa podobný návrh v budúcnosti objaví v inej podobe.

Ostrá kritika KDH, no bez automatického dôkazu

Politický rozmer prípadu ešte viac zvýraznili tvrdenia, ktoré spájali celý spor s KDH a politickými väzbami ľudí zainteresovaných v projekte.

Tu je však potrebná opatrnosť.

Z dostupných materiálov nie je možné automaticky vyvodiť, že samotné personálne, pracovné alebo politické prepojenia dokazujú klientelizmus či neoprávnené nakladanie s verejným majetkom. Na takéto závery by boli potrebné konkrétne dokumenty vrátane zmluvných podmienok, vlastníckych a nájomných vzťahov, rozsahu povinností partnerov a mechanizmov verejnej kontroly.

Práve preto môže byť verejná diskusia o prípade ostrá, no definitívne závery by mali stáť na dokumentoch a overiteľných skutočnostiach, nie iba na politických vyjadreniach.

Do diskusie sa dostali aj dotácie

Vaľová počas vystúpenia otvorila aj širšiu tému financovania občianskych združení a kultúrnych projektov.

Porovnávala podporu, ktorú v minulosti získaval Slovenský zväz žien, s vyššími sumami prideľovanými niektorým súčasným projektom. Jej vystúpenie pritom sprevádzala aj kontroverzná ironická poznámka týkajúca sa spôsobu, akým by podľa nej mohli niektoré projekty získavať vyššiu finančnú podporu.

Táto časť vystúpenia vyvolala pozornosť najmä pre svoj provokatívny charakter. Samotná výška dotácie však ešte sama osebe nepreukazuje nehospodárnosť. Na objektívne posúdenie by bolo potrebné porovnať podmienky konkrétnej výzvy, hodnotenie projektov, pridelené sumy a výsledky, ktoré financované projekty priniesli.

„Miliónový majetok“? Zatiaľ opatrne

Veľkú pozornosť vzbudil aj výraz „miliónový majetok“, ktorý sa objavuje v titulkoch a komentároch k prípadu.

Ani tu však dostupné dokumenty neposkytujú dostatok podkladov na to, aby bolo možné s istotou tvrdiť presnú trhovú hodnotu celého areálu v miliónoch eur.

Verejne dohľadateľná je objednávka znaleckého posudku týkajúceho sa stanovenia nájomného za celý areál. Konečný znalecký dokument určujúci jeho aktuálnu trhovú hodnotu sa v dostupných podkladoch nepotvrdil. Preto by bolo zavádzajúce prezentovať konkrétnu „miliónovú“ hodnotu ako definitívne potvrdený fakt.

Prečo je prípad politicky citlivý?

SOŠ polytechnická nie je iba súbor budov a pozemkov. Ide o fungujúcu školu, ktorá poskytuje odborné vzdelávanie a pripravuje mladých ľudí na konkrétne profesie.

Práve preto má debata o jej budúcnosti širší význam.

Ak má nový model priniesť lepšie vybavenie, kvalitnejšie študijné programy alebo užšiu spoluprácu so zamestnávateľmi, môže to byť pre školu príležitosť.

Ak by však mal nový systém zároveň meniť spôsob správy verejného majetku, je prirodzené požadovať transparentné pravidlá, jasné zmluvné podmienky a kontrolovateľné záväzky všetkých zainteresovaných strán.

Nie je preto najdôležitejšie iba to, kto v politickom súboji získa viac bodov. Podstatné je, či budú mať rodičia, žiaci, zamestnanci a verejnosť k dispozícii dostatok informácií na posúdenie celého projektu.

Príbeh tým nekončí

Stiahnutie návrhu znamená, že jeho pôvodná verzia sa v predmetnej fáze neposunula ďalej. Neznamená však automaticky ani definitívne víťazstvo jednej politickej strany, ani dôkaz všetkých tvrdení, ktoré v súvislosti s prípadom zazneli.

Naďalej zostávajú otvorené zásadné otázky:

Čo presne sa malo s areálom SOŠ polytechnickej stať?

Akú úlohu malo mať občianske združenie?

Aké právne a finančné garancie boli pripravené?

Kto by niesol zodpovednosť za správu majetku?

A prečo bol návrh napokon stiahnutý?

Práve odpovede na tieto otázky ukážu, či išlo o snahu modernizovať odborné vzdelávanie, alebo o návrh, pri ktorom bolo potrebné nastaviť prísnejšie podmienky verejnej kontroly.

Jedno je však isté: pri verejnom majetku a fungujúcej škole nestačia iba vyhlásenia. Verejnosť bude chcieť vidieť konkrétne dokumenty, čísla, zmluvy a jasné garancie.

A práve preto môže spor okolo SOŠ polytechnickej v Humennom pokračovať aj po stiahnutí pôvodného návrhu.