Premiér Robert Fico opäť otvoril jednu z najcitlivejších otázok slovenskej politiky – vzťah Slovenska k Ukrajine, Rusku a Európskej únii. Vo svojom vystúpení spojil energetickú bezpečnosť krajiny, budúcnosť dodávok plynu, politiku ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a postoje opozície na čele s Michalom Šimečkom.

Fico pritom naznačuje, že Slovensko by podľa neho nemalo automaticky prijímať rozhodnutia, ktoré vznikajú v Kyjeve alebo Bruseli. Premiér sa dlhodobo snaží presadzovať argument, že pri otázkach energií a hospodárstva musí byť na prvom mieste slovenský národný záujem.

Jednou z hlavných tém Ficovho vystúpenia bola otázka ruského plynu a jeho tranzitu cez Ukrajinu.

Premiér tvrdí, že pred ukončením tranzitu existovali technické možnosti, ako zabezpečiť pokračovanie dodávok. Spomínal napríklad riešenie spojené s Azerbajdžanom, ale aj variant, pri ktorom by slovenská spoločnosť získala plyn na rusko-ukrajinskej hranici a následne by pokračoval cez ukrajinské územie ako plyn vlastnený slovenskou firmou.

Podľa Fica mali byť tieto možnosti predmetom rokovaní, no konečný odpor pripisuje ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému.

Práve v tomto bode premiér prepojil energetickú otázku s domácou politickou scénou.

Šimečka sa dostal priamo do sporu

Fico zároveň kritizuje opozičného lídra Michala Šimečku a Progresívne Slovensko za ich postoje k Ukrajine a európskej politike.

Dôležitá poznámka: dostupný text nepredkladá dôkaz o tajnej dohode alebo skrytom osobnom prepojení medzi Zelenským a Šimečkom. Označenie „šokujúce prepojenie“ je skôr politickou interpretáciou a spôsobom, akým je spor prezentovaný.

Šimečka pritom Ficovi dlhodobo vyčíta jeho prístup k Ukrajine a zahraničnej politike. V minulosti označil premiérovu rétoriku za problematickú a vyzýval ho na verejnú diskusiu o tom, kam má Slovensko smerovať.

Fico hovorí o „dvojitom metri“

Ďalšou výraznou časťou Ficových argumentov bola kritika podľa neho nerovnakého prístupu európskych krajín k Rusku a medzinárodným pravidlám.

Premiér použil hypotetickú situáciu týkajúcu sa možnej návštevy Vladimira Putina na Slovensku a porovnával ju s postojom európskych krajín k iným zahraničným lídrom. Chcel tým poukázať na to, čo považuje za dvojitý meter európskej politiky.

Podobný argument používa Fico aj pri svojich kontaktoch s Moskvou. Tvrdí, že jeho rokovania s ruskými predstaviteľmi sú často prezentované ako ohrozenie zahraničnopolitického smerovania Slovenska, zatiaľ čo kontakty iných európskych lídrov s Moskvou podľa neho nie sú posudzované rovnakým spôsobom.

Ostrý konflikt okolo Zelenského

Vzťah medzi Ficom a Zelenským zostáva jednou z najspornejších otázok slovenskej zahraničnej politiky.

Fico ukrajinskému prezidentovi vyčíta predovšetkým rozhodnutia týkajúce sa energetiky a tranzitu ruských surovín. V inom spore v roku 2026 napríklad tvrdil, že zastavenie dodávok ropy cez ropovod Družba môže súvisieť s politickými rozhodnutiami Kyjeva. Opozícia jeho interpretáciu odmietla a tvrdila, že premiér zľahčuje dôsledky ruskej agresie.

Fico naopak argumentuje tým, že jeho povinnosťou nie je vyhovieť ukrajinskej vláde, ale chrániť slovenské ekonomické a energetické záujmy.

Chce Fico hrať väčšiu európsku úlohu?

Práve tu vzniká otázka, ktorá stojí za provokatívnym titulkom o „novom lídrovi Európy“.

Fico sa v poslednom období snaží vystupovať ako politik, ktorý chce rokovať so všetkými stranami – s Moskvou, Kyjevom aj Bruselom – a zároveň odmieta automaticky preberať postoje veľkých európskych štátov.

Jeho kritici však tvrdia, že takáto politika môže Slovensko vzďaľovať od hlavného európskeho prúdu. Fico naopak tvrdí, že ide o pragmatický prístup, ktorého cieľom je chrániť slovenskú ekonomiku, energetickú bezpečnosť a suverenitu.

Otázka, či sa z Roberta Fica skutočne „rodí nový líder Európy“, preto zostáva predovšetkým politickým hodnotením, nie overeným faktom. Samotný pôvodný článok tento výraz označuje za politickú hyperbolu.

Jedno je však zrejmé: slovenský premiér sa snaží výraznejšie vstupovať do európskych sporov a prezentovať Slovensko ako krajinu, ktorá nechce iba pasívne prijímať rozhodnutia ostatných.

A práve spor o plyn, Ukrajinu, Rusko a budúce smerovanie Európy môže byť jednou z najväčších politických tém, ktoré budú slovenskú scénu ďalej rozdeľovať.