Slovenská politická scéna sa opäť dostala do bodu, keď sa spor medzi vládnou koalíciou a opozíciou preniesol aj do citlivej oblasti vlastníctva médií. Do centra pozornosti sa dostal poslanec SNS Adam Lučanský, ktorý v auguste 2024 verejne vyzval rodinu predsedu Progresívneho Slovenska Michala Šimečku, aby sa vzdala vlastníckych podielov v spoločnosti spojenej s Denníkom N.

Lučanský svoje vystúpenie postavil na otázke, či je možné hovoriť o úplnej nezávislosti médií v prípade, keď osoby politicky alebo rodinne prepojené s verejne známymi politikmi vlastnia akcie v mediálnom dome. Podľa jeho slov by bolo potrebné takúto situáciu riešiť a zároveň diskutovať o pravidlách, ktoré by mohli obmedziť vlastníctvo médií verejnými funkcionármi a ich blízkymi osobami.

Lučanský žiada predaj akcií

Jadrom jeho výzvy bola požiadavka, aby sa rodina Šimečkovcov vzdala vlastníckeho podielu v Denníku N. Táto požiadavka sa objavila už v názve a obsahu vystúpenia eReport z 20. augusta 2024.

Politický význam celej kauzy spočíva najmä v tom, že Denník N patrí medzi výrazné slovenské médiá a jeho redakčná práca je pravidelne súčasťou verejnej politickej diskusie. Kritici preto upozorňujú na otázku, či vlastnícke väzby nemôžu vytvárať potenciálny konflikt záujmov.

Samotné vlastníctvo akcií však automaticky neznamená, že konkrétny akcionár zasahuje do redakčného obsahu. Práve preto je pri hodnotení celej veci dôležité rozlišovať medzi tým, čo je doložené vlastníckymi údajmi, a tým, čo je politickým tvrdením alebo interpretáciou. Na tento rozdiel upozorňujú aj dostupné opisy kauzy.

Kto zo Šimečkovcov akcie vlastní?

Jednou z najdôležitejších otázok sa stalo samotné označenie „Šimečka“. Denník N vo svojej neskoršej analýze upozornil, že pri politickej komunikácii mohlo dochádzať k nejasnostiam medzi Michalom Šimečkom a jeho otcom Martinom M. Šimečkom, dlhoročným novinárom. Podľa Denníka N bol akcionárom Denníka N práve Martin M. Šimečka, nie predseda PS Michal Šimečka, pričom jeho podiel podľa článku nepresahoval 0,5 percenta.

Denník N zároveň uviedol, že išlo o zamestnanecké akcie a že podobné akcie vlastnili aj ďalší ľudia spojení s novinami. Tento detail je dôležitý, pretože môže výrazne meniť pohľad na tvrdenia o samotnom rozsahu vlastníckeho vplyvu.

Práve tu sa teda otvára zásadná otázka: predstavuje takýto podiel skutočný nástroj na ovplyvňovanie redakcie, alebo ide skôr o politicky využívanú tému v rámci širšieho konfliktu medzi koalíciou a opozíciou?

Politický súboj sa presunul aj k médiám

Spor okolo Šimečkovcov neostal izolovanou témou. Už v tom čase predstavitelia koalície diskutovali o možnosti legislatívnych zmien, ktoré by obmedzili vlastníctvo médií politikmi a ich rodinnými príslušníkmi. Denník N informoval, že podobnú iniciatívu komunikovali predstavitelia SNS a Smeru.

Téma preto získala širší rozmer. Nešlo už iba o jednu rodinu alebo jedno médium, ale o otázku pravidiel platných pre celé politické a mediálne prostredie.

Zástancovia prísnejších pravidiel môžu argumentovať tým, že politici a ich blízki by sa mali vyhýbať situáciám, ktoré môžu vyvolávať pochybnosti o nezávislosti médií. Oponenti však môžu namietať, že samotné vlastníctvo menšieho akcionárskeho podielu nie je dôkazom politického ovplyvňovania redakcie.

Lučanský otvoril aj osobnú a politickú rovinu

Adam Lučanský vystupuje v slovenskej politike aj vďaka svojmu rodinnému príbehu. Je synom zosnulého policajného prezidenta Milana Lučanského a dlhodobo sa vyjadruje k otázkam fungovania štátnych inštitúcií, polície, spravodlivosti a politickej zodpovednosti.

Tentoraz svoju kritiku nasmeroval na oblasť médií a transparentnosti vlastníckych vzťahov. Jeho vystúpenie sa tak zaradilo do širšieho politického konfliktu, v ktorom koaliční predstavitelia dlhodobo kritizujú médiá označované za opozične alebo ideologicky naklonené.

Na druhej strane kritici takéhoto spôsobu komunikácie upozorňujú, že politické vyjadrenia nemusia automaticky dokazovať skutočný zásah do redakčnej práce. Preto je pri podobných sporoch rozhodujúce poznať konkrétne vlastnícke podiely, právne vzťahy a mechanizmy, ktoré zaručujú redakčnú nezávislosť.

Celý prípad tak zostáva predovšetkým politickou a verejnou debatou o hranici medzi vlastníctvom médií, verejnou funkciou a redakčnou nezávislosťou.

Jedna strana tvrdí, že vlastnícke väzby politikov alebo ich rodín môžu predstavovať problém, ktorý si vyžaduje jasnejšie pravidlá. Druhá strana upozorňuje, že nie každý akcionár má reálny vplyv na obsah média a že politické tvrdenia treba odlišovať od dokázaných skutočností.

Práve preto môže byť najdôležitejšie nie to, čo zaznie v politickom súboji, ale to, čo ukážu konkrétne dokumenty a vlastnícke údaje.

O niekoľko rokov neskôr zostáva táto téma zaujímavým príkladom toho, ako rýchlo sa môže spor o politiku zmeniť na spor o médiá, ich vlastníctvo a dôveru verejnosti.

Zdrojová poznámka: Pôvodný materiál eReport s výzvou Adama Lučanského bol publikovaný 20. augusta 2024. Neskoršia analýza Denníka N uvádzala, že akcionárom bol Martin M. Šimečka a jeho podiel nepresahoval 0,5 %, pričom išlo o zamestnanecké akcie.