V slovenskej kultúre sa rozbieha ďalšia ostrá polemika. Do centra pozornosti sa dostal herec Richard Stanke, predstavitelia Progresívneho Slovenska a kontroverzia okolo vystúpenia opernej speváčky Anny Netrebko v Slovenskom národnom divadle. Do diskusie výrazne vstúpil aj Zoroslav Kollár, ktorý namiesto politických hesiel postavil svoju argumentáciu predovšetkým na číslach a ekonomických výpočtoch.

Jedným z hlavných bodov kontroverzie je suma približne 230-tisíc eur, ktorá mala súvisieť s organizáciou koncertu. Kritici podujatia ju prezentovali ako príklad neprimeraného využívania verejných financií v čase, keď kultúra čelí tlaku na šetrenie.

Kollár však upozornil, že samotná uvedená suma ešte automaticky neznamená, že rovnakú sumu zaplatili slovenskí daňovníci. Podľa jeho argumentácie je pri hodnotení potrebné zohľadniť aj príjmy zo vstupeniek a ďalšie finančné údaje spojené s podujatím.

Práve tento rozdiel medzi celkovými nákladmi a konečným finančným výsledkom sa stal jedným z najdôležitejších bodov jeho kritiky.

Kollár vytiahol kalkulačku

Vo svojom vystúpení pracoval Kollár s kapacitou sály, priemernými cenami vstupeniek a predpokladanou návštevnosťou. Ako príklad uviedol bežné predstavenia Slovenského národného divadla, pri ktorých sa podľa údajov prezentovaných vo videu priemerná cena vstupenky pohybuje približne okolo 20 eur a kapacita sály je 651 miest.

Pri približne 89-percentnom vyťažení by tak jedno predstavenie prinieslo z predaja vstupeniek približne 11 600 eur. Pri podujatí s výrazne vyššou priemernou cenou vstupného však podľa jeho výpočtu môže byť ekonomika úplne odlišná.

Kollár preto tvrdí, že ak bol koncert vypredaný a vstupenky sa predávali za výrazne vyššie ceny, príjmy mohli pokryť značnú časť nákladov vrátane honorárov.

Dôležité však je, že ide o argumentáciu založenú na prezentovaných výpočtoch. Bez kompletného oficiálneho vyúčtovania nemožno automaticky konštatovať, že podujatie neprinieslo žiadne náklady pre verejné financie. Príjmy z predaja vstupeniek totiž nie sú totožné s čistým ziskom.

Stanke sa ocitol pod paľbou kritiky

Najostrejšia časť diskusie sa následne obrátila na Richarda Stankeho. Kollár spochybňoval jeho kritiku nákladov spojených s vystúpením svetovej opernej hviezdy a porovnával ju s financovaním tradičných divadelných produkcií.

Podľa argumentácie prezentovanej vo videu môže byť ekonomický rozdiel medzi bežnou divadelnou produkciou a komerčne úspešným hosťovaním svetového umelca výrazný. Pri mimoriadne atraktívnom podujatí môžu byť totiž diváci ochotní zaplatiť podstatne viac za vstupenky.

Práve na tomto bode Kollár postavil svoj protiargument: kultúrne inštitúcie by podľa neho mali okrem štátnej podpory hľadať aj možnosti, ako zvýšiť vlastné príjmy prostredníctvom návštevnosti a predaja vstupeniek.

Do sporu vstúpila aj budova SND

Polemika sa zároveň neobmedzila iba na samotný koncert. V diskusii sa otvorila aj otázka budovy Slovenského národného divadla a jej technického stavu.

Kollár v tejto súvislosti upozornil, že nová budova SND bola otvorená v roku 2007, a odmietol predstavu, že ide o objekt pochádzajúci z 80. alebo 90. rokov. Aj tento detail sa stal súčasťou širšej debaty o tom, ako by mali slovenské kultúrne inštitúcie hospodáriť s verejnými zdrojmi.

Už nejde iba o jeden koncert

Z pôvodného sporu o cenu jedného podujatia sa tak postupne stáva širšia politická a kultúrna debata.

Jedna strana upozorňuje na potrebu chrániť verejné peniaze a pýta sa, či sú vysoké výdavky na zahraničných umelcov v súčasnej situácii opodstatnené. Druhá strana zdôrazňuje, že kvalitné a atraktívne kultúrne podujatia môžu prinášať vlastné príjmy a nemusia byť automaticky synonymom plytvania.

Otázka preto znie: Do akej miery má slovenskú kultúru financovať štát a do akej miery by mali kultúrne inštitúcie dokazovať svoju životaschopnosť vlastnými príjmami?

Kollárovo vystúpenie vnieslo do konfliktu ďalší rozmer – namiesto samotných politických vyjadrení sa pozornosť presunula na kapacitu sály, cenu vstupeniek, návštevnosť a celkové hospodárenie.

Spor okolo koncertu Anny Netrebko tak rozhodne nekončí. Z otázky o približne 230-tisícovej sume sa stala širšia politicko-kultúrna bitka o to, kde sa končí oprávnená štátna podpora a kde sa začína prílišná závislosť od peňazí daňovníkov.