Slovensko odmieta unáhlené rozhodnutie o nových genetických technológiách. Takáč hovorí o chýbajúcich dôkazoch

V Bruseli sa opäť rozprúdila diskusia o budúcnosti európskeho poľnohospodárstva a potravín, ktoré sa dostávajú na stoly spotrebiteľov. Jednou z najspornejších tém je pripravovaná úprava pravidiel pre nové genomické techniky, známe ako NGT.

Kým väčšina členských štátov Európskej únie je podľa dostupných informácií pripravená podporiť ďalší postup, Slovensko zaujalo výrazne opatrnejší postoj.

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč upozorňuje najmä na otázku dlhodobých dopadov a bezpečnosti. Podľa jeho stanoviska nie je možné ignorovať skutočnosť, že pri nových technológiách stále existujú otázky, na ktoré podľa neho chýbajú dostatočné odpovede.

Bratislava nechce rozhodovať bez dostatočných dôkazov

Slovenská strana argumentuje tým, že pri zásahoch do genetického materiálu rastlín treba postupovať mimoriadne obozretne. Podľa ministra nie je správne prijímať zásadné rozhodnutia bez toho, aby boli známe všetky relevantné dlhodobé dôsledky.

Takáč preto avizoval, že Slovensko je pripravené využiť aj právne možnosti, ktoré má k dispozícii. V prípade pokračovania procesu nevylučuje ani ďalšie právne kroky na európskej úrovni.

Pre Bratislavu nejde iba o politický spor medzi členskými štátmi. Témou je podľa ministerstva predovšetkým ochrana spotrebiteľa, kvalita potravín a schopnosť štátu rozhodovať o pravidlách, ktoré sa dotýkajú slovenského poľnohospodárstva.

Spor sa nekončí iba pri NGT

Ministerstvo pôdohospodárstva zároveň čelí kritike aj v ďalších oblastiach. Jednou z nich je projekt zavápňovania lesov, okolo ktorého sa podľa ministra šíria zavádzajúce informácie.

Cieľom projektu má byť zlepšenie kvality pôdy a zvýšenie odolnosti lesných porastov voči budúcim výzvam. Podobné opatrenia sa podľa rezortu realizovali aj v iných európskych krajinách vrátane Nemecka a Českej republiky.

Ministerstvo zároveň odmieta tvrdenia, že problémy v Pôdohospodárskej platobnej agentúre by mali automaticky ohroziť finančné prostriedky určené pre slovenských farmárov a potravinárov.

Stovky miliónov eur smerovali k farmárom

Podľa údajov prezentovaných rezortom boli v uplynulých dvoch rokoch poľnohospodárom vyplatené finančné prostriedky v objeme viac ako 900 miliónov eur.

Peniaze smerovali okrem iného do modernizácie hospodárskych objektov, dojární, technológií a ďalšieho rozvoja poľnohospodárskych podnikov.

Rezort zároveň deklaruje snahu znižovať administratívnu záťaž a odstraňovať zbytočnú byrokraciu, ktorá v minulosti komplikovala čerpanie priamych platieb.

Cieľom je väčšia potravinová sebestačnosť

Jednou z priorít ministerstva má byť aj posilnenie slovenskej potravinovej sebestačnosti. Pripravovaná stratégia na obdobie troch rokov sa má orientovať predovšetkým na skutočných producentov.

Podpora má smerovať k farmárom, ktorí reálne obhospodarujú pôdu a vyrábajú mlieko, mäso, zeleninu a ďalšie potraviny.

Ministerstvo zároveň poukazuje na výsledky kontrol kvality potravín. Podľa prezentovaných údajov majú slovenské potraviny vykazovať nízke hodnoty rezíduí pesticídov v porovnaní s časťou dovážanej produkcie.

Aj preto chce rezort presadzovať väčšie využívanie domácich potravín vo verejných inštitúciách, napríklad v školách či nemocniciach.

Slovensko chce v Bruseli pokračovať v odpore

Spor o NGT tak zapadá do širšej diskusie o smerovaní európskeho poľnohospodárstva. Slovenské ministerstvo tvrdí, že pri zásadných zmenách nemožno uprednostniť rýchlosť pred dôkladným posúdením možných dôsledkov.

Bratislava preto signalizuje, že v otázke nových genomických techník nechce jednoducho nasledovať väčšinu členských krajín.

Richard Takáč tvrdí, že Slovensko musí presadzovať predovšetkým svoje národné záujmy, bezpečnosť potravín a ochranu zdravia obyvateľov.

Rozhodnutie postaviť sa proti návrhu tak môže byť začiatkom ďalšieho politického a právneho súboja medzi Bratislavou a európskymi inštitúciami.

Otázkou teraz zostáva, či sa Slovensku podarí svoj postoj presadiť aj v ďalších rokovaniach a či Brusel pristúpi na požiadavku dôkladnejšieho preverovania nových genetických technológií.