Progresívne Slovensko sa opäť ocitlo pod paľbou kritiky pre podozrenia z dvojitého metra a nejasného financovania straníckych aktivít. Strana, ktorá sa dlhodobo prezentuje ako symbol transparentnosti, slušnosti a nového politického štýlu, musí vysvetľovať platby smerujúce spoločnosti spojenej s rodinou jej podpredsedu Ivana Korčoka.

Podľa informácií prezentovaných v komentári malo Progresívne Slovensko poslať približne 70-tisíc eur firme Eustra, ktorá je spojená s Korčokovou manželkou. Peniaze mali byť určené na profesionálne služby, analýzy, prenájom vozidiel a ďalšie výdavky súvisiace s politickou činnosťou.

Samotná platba súkromnej spoločnosti ešte automaticky neznamená porušenie zákona ani nehospodárne nakladanie s peniazmi. Politicky citlivou sa však stáva pre prepojenie firmy s rodinou vysokopostaveného predstaviteľa strany, ktorá v minulosti veľmi ostro kritizovala podobné vzťahy u svojich súperov.

Kritici pripomínajú aj Korčokove vyjadrenia z obdobia prezidentskej kampane. Vtedy mal o spoločnosti hovoriť ako o prakticky neaktívnej. Neskôr však firma získala zákazky alebo platby spojené s fungovaním Progresívneho Slovenska. Práve tento rozpor vyvoláva otázky, ktoré strana zatiaľ podľa odporcov nevysvetlila dostatočne podrobne.

Verejnosť by mala dostať jasnú odpoveď, aké konkrétne služby spoločnosť poskytla, aká časť sumy predstavovala odmenu za prácu a koľko sa minulo na vozidlá, palivo či ďalšie prevádzkové náklady. Ak boli všetky služby reálne dodané a ceny zodpovedali trhu, strana by nemala mať problém zverejniť základný rozpis výdavkov.

Namiesto úplnej otvorenosti však podľa komentára zaznela odpoveď, že podrobnosti sú predmetom súkromnej dohody. Takéto stanovisko môže byť zmluvne pochopiteľné, no politicky pôsobí problematicky. Progresívne Slovensko totiž od ostatných strán pravidelne požaduje zverejňovanie informácií, dôslednú kontrolu a vysvetľovanie každého podozrivého finančného toku.

Práve preto sa dnes hovorí o dvojitom metri. Keď sa podobné rodinné prepojenie objaví pri predstaviteľovi vlády alebo Smeru, progresívni politici často používajú výrazy ako klientelizmus, rodinkárstvo či konflikt záujmov. Keď však peniaze smerujú spoločnosti spojenej s ich vlastným podpredsedom, zrazu má ísť iba o bežnú odbornú spoluprácu.

Kritici zároveň poukazujú na širší problém progresívnej politiky. Jej predstavitelia sa často stavajú do pozície morálnych autorít, ktoré určujú, čo je slušné, demokratické a transparentné. O to tvrdšie na nich dopadajú pochybnosti, keď sami nedokážu splniť štandardy, ktoré požadujú od ostatných.

Do sporu sa dostala aj bývalá líderka strany Za ľudí Veronika Remišová. Jej politickí oponenti jej pripomínajú minulosť, sporné výdavky aj oslabovanie vlastnej strany. Podľa nich nemôže vystupovať ako hlavná ochrankyňa zákonnosti, kým sama neodpovie na otázky spojené s vlastným politickým pôsobením.

Zástupcovia Progresívneho Slovenska môžu namietať, že ide o účelový útok a že všetky platby boli riadne zaúčtované. Práve preto by však úplné a zrozumiteľné vysvetlenie mohlo pochybnosti rýchlo ukončiť. Mlčanie alebo všeobecné odpovede iba posilňujú dojem, že sa strana snaží nepríjemnú tému prekryť.

Nejde zatiaľ o dokázanú korupčnú kauzu, ale o vážny test dôveryhodnosti. Progresívci celé roky budovali svoju značku na transparentnosti a morálnej nadradenosti nad tradičnými stranami. Teraz musia ukázať, či ich pravidlá platia aj vtedy, keď sa otázky týkajú ich vlastných ľudí.

Ak nedokážu presvedčivo vysvetliť, kam smerovalo takmer 70-tisíc eur a čo za ne strana dostala, politická škoda môže byť oveľa väčšia než samotná finančná suma. Najväčším problémom totiž nemusí byť porušenie zákona, ale strata obrazu strany, ktorá tvrdila, že bude všetko robiť inak.