by 
V posledných rokoch sa sociálne siete stali jedným z hlavných bojísk slovenskej politiky. Krátke videá, živé vysielania či virálne príspevky dokážu osloviť státisíce ľudí v priebehu niekoľkých hodín. Podľa podpredsedníčky ľavicového hnutia Socialisti.sk Lucie Hubinskej však tento trend prináša aj vážne riziká, ktoré môžu negatívne ovplyvniť kvalitu verejnej diskusie.
Vo svojom ostrom vyjadrení kritizovala najmä spôsob, akým podľa nej niektorí politici – vrátane Igora Matoviča a predstaviteľov Progresívneho Slovenska na čele s Michalom Šimečkom – využívajú obsah zo stretnutí s občanmi na sociálnych sieťach.
Občania ako súčasť politického obsahu
Hubinská tvrdí, že cieľom takýchto videí už často nie je vysvetľovať program alebo viesť vecnú diskusiu. Podľa nej sa do popredia dostáva snaha vytvoriť obsah, ktorý zaujme algoritmy sociálnych sietí a prinesie vysokú sledovanosť.
Opisuje situácie, keď politik osloví náhodného človeka na ulici, vedie s ním krátky rozhovor a následne z neho zverejní len vybranú časť. Výsledkom má byť video, ktoré podporuje pripravený politický príbeh.
Podľa Hubinskej sa tak môže stať, že občan už nie je prezentovaný ako človek so svojimi názormi, skúsenosťami a životným príbehom, ale ako postava určená na pobavenie publika alebo potvrdenie stereotypov.
Riziko verejného zosmiešňovania
Politička upozorňuje, že podobné videá môžu mať pre bežných ľudí nepríjemné následky.
Kým politik získava nové interakcie, sledovateľov a mediálnu pozornosť, človek zachytený vo videu môže podľa nej čeliť vlne urážok, posmechu či nenávistných komentárov od tisícov neznámych používateľov internetu.
Hubinská zdôrazňuje, že súhlas s natočením krátkeho rozhovoru ešte automaticky neznamená súhlas s jeho účelovým zostrihaním, doplnením ironických titulkov alebo prezentáciou spôsobom, ktorý môže poškodiť povesť dotknutej osoby.
Nerovnováha medzi politikom a občanom
Jedným z hlavných argumentov Hubinskej je rozdiel v postavení oboch strán.
Na jednej strane stojí verejne známy politik s profesionálnym tímom, kameramanmi, grafikmi a veľkou komunitou podporovateľov. Na druhej strane obyčajný človek, ktorý podľa nej často ani netuší, že sa o niekoľko hodín môže stať predmetom diskusií na internete.
Podľa nej práve táto nerovnováha vytvára prostredie, v ktorom je bežný občan výrazne zraniteľnejší.
Kritika politickej komunikácie
Vo svojom vyjadrení Hubinská spomenula aj širší problém politickej kultúry.
Igora Matoviča kritizuje za dlhodobé využívanie konfrontačného štýlu komunikácie a ostrých osobných útokov. Zároveň tvrdí, že časť predstaviteľov Progresívneho Slovenska síce využíva modernejšie vizuálne spracovanie a profesionálnejšiu prezentáciu, no výsledok podľa nej môže byť podobný – vytváranie obsahu založeného na zosmiešňovaní ľudí s odlišným názorom.
Podľa Hubinskej by sa politická súťaž mala viesť predovšetkým prostredníctvom programov, argumentov a návrhov riešení, nie prostredníctvom verejného ponižovania občanov.
Varovanie pred rastúcou polarizáciou
Hubinská zároveň upozorňuje, že podobný spôsob komunikácie môže prispievať k ďalšiemu prehlbovaniu spoločenských konfliktov.
Podľa nej vzniká prostredie, v ktorom už nestačí nesúhlasiť s politickým oponentom. Ľudia sú podľa jej slov čoraz častejšie vedení k tomu, aby zosmiešňovali aj jeho voličov, ich spôsob vyjadrovania, sociálne postavenie či pôvod.
Za najväčšie riziko označuje normalizáciu pohŕdania vo verejnom priestore, ktoré podľa nej oslabuje schopnosť spoločnosti viesť vecný dialóg.
Výzva politikom
Na záver svojho vystúpenia Hubinská odkázala všetkým politikom, že vysoké počty zobrazení či virálne videá ešte samy osebe nepredstavujú kvalitnú politickú komunikáciu.
Podľa nej by občania nemali byť využívaní ako rekvizity politických kampaní ani ako nástroj na získavanie popularity na sociálnych sieťach. Demokracia podľa jej slov potrebuje otvorenú diskusiu, rešpekt voči ľuďom s odlišnými názormi a súťaž riešení namiesto verejného zosmiešňovania.
